Stopom po Španielsku až do Andorry

Autor: Miška Dzurušová | 16.7.2012 o 19:30 | (upravené 16.7.2012 o 19:40) Karma článku: 4,58 | Prečítané:  606x

Plán bol istý. Na letisku v Girone si prenajať auto a potom smer Barcelona, Baskicko, Pamplona a späť Girona. Všetko sme si objednali cez internet, samozrejme koho by napadlo čítať si nejak podrobne podmienky, a z Palmy de Mallorca sme s veľkými očakavaniami pristali v Girone.

Letiskovému personálu v Palme asi chýbajú opaľovacie krémy, pretože to bola jediná položka, ktorú mi vzali z mojej príručnej a jedinej batožiny. Nožničky, pilník, žiletky zrejme nepredstavujú na palube lietadla väčšiu hrozbu ako opaľovací krém. V Girone sme hneď zamierili k okienku nemenovanej firmy (aj keď my sme si ju pomenovali celkom neslušne), u ktorej sme mali objednané auto. Katalánec uprednostnil angličtinu pred kastílčinou (normálny stav v Katalánsku) , vypýtal si doklady a číslo objednávky, už aj kľúče od auta mal prichystané, keď prišla tá osudová veta: ,, Kreditnú kartu, prosím....Nemáte? Smola. Nedá sa nič robiť. Auto nedostanete´´(žiadna ďalšia pomoc sa nám od Kataláncov nedostala, aj keď sme behali od okienka jednej spoločnosti k druhej, všetci chceli kreditky...). A tak sme prišli o takmer 100eur, ale čo bolo ešte horšie, naše plány sa kompletne rozplynuli...Že ušetríme za ubytovanie a budeme spať v aute? Že s autom si zájdeme kdekoľvek budeme chcieť a kde to stav vozovky dovolí? A veľa ďalších vecí, ktoré si už ani nepamätám, pretože pre mňa sa začalo to, čo som si od začiatku plánovala. Mať približný cieľ, spať kdesi len tak, stretať miestnych a rôznych ľudí a nevedieť čo bude ďalší deň. Osobne cestovanie autom považujem za neosobné a fádne(výnimka je ak beriete stopárov, samozrejme nie tých s čiernym kufríkom a gumovými rukavicami...). T. bol z toho všetkého dosť vytočený, tak sme nasadli na letiskový autobus z Girony do Barcelony, kde sme našťastie na pár dni mali CS (couchsurfing).

Barcelona

Pre mňa sú veľkomestá neatraktívne, nemám ich rada, sú plné turistov, ktorí sa fotia pri každej ,,zaujímavosti´´ ako sú značkové obchody a reštaurácie. Veľkomestá a hlavne metropoly sú smradľavé, špinavé, hlučné a všetci sa buď ponáhľajú alebo rozprávajú uprostred najrušnejšej ulice a vytvárajú tak zápchy a preto sa potom kopia ľudia na jednom mieste a vytvárajú zhluky a nervozitu...

Barcelonu som si napriek tomu všetkému obľúbila a chvíľu by som tam možno dokázala žiť. Asi to bolo spôsobené aj tým, že sme si hneď ráno išli požičať bicykle na 24 hodín a pohybovali sme sa po cyklochodníkoch, ktorými je Barcelona dokonale prepletená a všetko je značené tak, aby sa dezorientovaný človek ako ja vedel nájsť.

Barcelonské pamiatky určite netreba nikomu predstavovať, ani to že okolo Sagrada Familia sa krútia turisti a vytrvalo čakajú aj pol dňa, aby sa dostali do interiéru. Vstupné vôbec nezodpovedá tomu, čo je vnútri, ale to neviem povedať s určitosťou, pretože som tam nebola, a to ako to vyzerá v Sagrada Familia som si len napozerala v knihe v jednom z mnohých turistickým suvenírových obchodov pri Sagrade. Exteriér Sagrady je atraktívnejší, na kráse mu však uberajú žeriavy, ktoré sa tvária, že chrám neustále dostavujú, ale mne to tak neprišlo.

Čo ale naozaj stojí za okuknutie(spojené s takou menšou túrou cez les do hôr na bicykloch) je Tibidabo. Tibidabo sa krásne čnie nad kopcami pri vstupe do Barcelony, takže sa určite nedá prehliadnuť. Z parku Güell sú to približne 4 hodiny bicyklom(veľmi pomalou chôdzou striedanou s pedálovaním).  Premáva tam aj malá horská železnica za pár eur. Tibidabo je chrám, ktorému zas na kráse uberá zábavný park s horskou dráhou vybudovanou tesne pri chráme a kostolný pokoj narúša vreskot ľudí tráviacich neskoré popoludnie v obklopení hôr a kabínke horskej dráhy. Ak by som Tibidabo popisovala, znelo by to nezaujímavo, je potreba vidieť na vlastné oči.

Po necelých 4 dňoch strávených v Barcelone (ešte istoty a podarených plánoch) sme sa vydali na neplánovaný stop. Vyviezli sme sa za mesto a tak ako sme si to neplánovali sme išli stopovať na diaľnicu. To, že je to zakázané sme samozrejme vedeli, no nezabudol nám to pripomenúť náš prvý stop, mladá Španielka, ktorá sa po pár minútach ukázala ako dobrý sprievodca, keď nám skoro ku všetkému povedala nejakú legendu. Napríklad ako sa prerezával Montserrat a preto má teraz také zárezy a výčnelky, alebo prečo sa Tibidabo volá Tibidabo...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?